S tou babou sa poznáme už od strednej školy. Mať takú kámošku je celoživotným darom :) ...ani ježiško nemusí chodiť.

Poďme resetovať do Tatier, hovorím Janke jeden deň. Mali sme také divné dni a chcela som do nich vliať trochu živelnosti. Naháňanie medveďov v Malej Fatre nebolo pre ňu až tak atraktívne, tak sme sa vybrali loviť kamzíky. Rozhodnutie padlo a ani predpoveď počasia to nezmenila. Sobotu mi klopkala na dvere už ráno o šiestej...vrrrr...ranné vstávanie v tomto časovom období začína byť pre mňa malinkatým problémom. Vypijeme rýchlo kávu, dobalím veci a šup do Vrútok na stanicu. Tentokrát si vlak napravil trošku reputáciu, prichádza načas. No keď kukám na osadenstvo vo vagónoch, vraciam myšlienku naspäť odkial prišla.

Ešte predtým ako sa rozpíšem, tak objasním len to, že s Jankou máme veľmi silné vnímanie okolitého sveta, prežívame všetky životné okolnosti na sto percent a analyzovať ich vieme na stopäťdesiat. Dôležité je, že naše analýzy by nikto iný nezvládol. Možno ešte nejaké CPPS. Naše priateľstvo ťaháme už 18 rokov...samozrejme s prestávkami. Ideme s dobou.

Takže na začiatok... si sadáme do vagónu k spiacemu človeku, ten to s nami iste vydrží.

Štrbské Pleso

Vystupujeme na Štrbskom plese. Počasie sa síce neraduje, ale môže byť. A tak ideme s davom, čo mi trošku vadí. To je v podstate jediná vec, ktorá mi na Tatroch vadí. To množstvo ľudí. Rozumiem, mnoho ľudí chodí rado do prírody. No rozumiem aj sebe, že v prírode chcem počúvať prírodu a nie byť súčasťou medzinárodného zájazdu. Je to len a len môj problém a každopádne som rada, že ľudia do tých hôr idú a vedia sa z toho tešiť rovnako ako ja.

Ideme smer Popradske pleso, lebo tam budeme ubytované. Povôdný plán bol ísť na nejakú vyššie položenú chalúpku, no boli turisticky vyťažené. Cestička na Popradské pleso mi bola akási neznáma aj keď dobre viem, že som po nej šla pred mesiacom na pretekoch Ultra Šelmy. To je asi tá pretekárska obeta keď človek pozerá pod nohy a nie vždy si nájde čas na pohľady mimo. Každopádne sme šli správne. Z neďalekého rozhlasu ešte počujeme, že dnes sa koná Beh za Tatry. Aké divné, že o tom neviem. O chvíľu nás teda už predbiehali bežci. Ach, a som doma...len nebežím...a tak sa snažím bežcov aspoň povzbudzovať. Moc dlho mi to nevydrží, lebo nemám podporu od okolitých turistov. Janka sa len uškiera....to som si mohla myslieť. Ako si teda kráčame a bežci nás predbiehajú, nahlas uvažujem, ako dlho by som túto 6km trať bežala ja...po tomto nerovnom teréne. Žiadna odozva. Janka proste bežkyňa neni a nemieni to so mnou rozoberať. Vzdávam sa, tento víkend očividne nepobežím ani v myšlienkach. Možno len za tým kamzíkom.....

Niekto nás má rád. Keď dojdeme na Popradské pleso, začne veľmi pršať. Prišli sme si to užiť.

Posedíme dve hodinky, už sme aj trošku prispaté z toho horského vzduchu. No mobilizujeme sa a ideme sa prejsť na Hincove plesá. S Jankou vždy veľmi kecáme, takže nám cesta celkom uteká. Konečne si môžem len tak pomaličky vykračovať a kukať sa po okolí. Bez limitov. No na Janču sa nechytám. Ta je proste fajnšmeker. Vyčíta mi, že si prírodu neviem vôbec užívať, že sa kukám len pod nohy. Táto debata ma rozčuluje a tak jej vysvetľujem, že každý ma svoj štýl užívania si prírody a to že sa kukám okolo seba o päť sekúnd kratšie ako ona, neznamená, že si ju neužívam. Argument prijatý, konflikt zažehnaný :)

Hincove plesá sú krásne. Už síce cítiť, že leto odchádza a tak škoda, že si tu nemôžeme posedieť tak ako by sme si priali. Spravíme pár fotečiek nech aj Fejsbuku spravíme radosť. Janču namotávam na to aby sme vyšli ešte hore na Kôprovský štít. Vôbec nenamieta čím ma aj šokuje. V lete naštartovala kondíciu na bicykli tak sa iste chce ukázať :). No každopádne vidina pekných fotiek nás ženie do sedla na Kôprovskom štíte. Keď si už myslíme, že sme dosť vysoko chvíľu postojíme a necháme prejsť maďarský zájazd turistov.

Hincove plesá

Janka má teraz takú tajnú dišputu o tom, že aké je to vlastne nebezpečné, táto tatranská turistika. Stačí, že sa jedna skala skotúľa dole a môže niekoho veľmi silno udrieť. Prikyvujem jej, takto som si to už dišputovala na niektorých technických usekoch v Malej Fatre.
Začína nejaké prítmie a oblačnosť. Štít i sedlo sú pod mrakom a tak sa vraciame späť na Popradské pleso. Už je v podstate tma a tak si sadáme do boxov a objednávame večeru. Jaaj aká dokonalá chvíľa: keď som pred sebou mala ovocné knedlíky, pohárik vínka, moje nohy v melónových ponožkách vyložené na lavici...pohľadom pozrela vonku na to zrkadľujúce sa pleso a vysoké hory... radosť žiť.

Popradské pleso

S Jankou sa vôbec nikdy nenudíme. Môžeme sedieť a rozprávať sa donekonečna. No očividne mužom vo vedľajšom boxe to moc nešlo a tak si k nám prisadli. Maďari. Celkom problém. Vedeli len po anglicky. Janka je expert na nemčinu a taliančinu, ale to im až tak nešlo. Pánska jazda ženatých chlapov....nechápem prečo si k nám sadli :) a keď už odchádzali, tak nás volali na ich izbu. Ďakujeme, neprosíme. Poberali sme sa už aj my na odchod, lebo rozoberať dnešných ženatých mužov sa nám už vôbec nechcelo. No v tej chvíli sa z druhého boxu k nám dovalil ďalší testosterón. Zaujímaví típci. Sme trochu pofilozofovali.

Za ten večer si utvrdzujem len to, že mnohí ľudia prichádzajú do hôr aby zresetovali, aby prišli na iné myšlienky a vypli sa od bežných denných starostí. Mnohí z nich sú viac, či menej nespokojní s vlastným životom, ale nedokážu to zmeniť. Tu v horách prežívajú príjemné momenty, ktoré sú im bežne nedostupné. Napokon sa vrátia späť do konzumného života a na svojom nespokojnom živote nič nezmenia. Samozrejme sú i tí spokojní, ktorí chodia do hôr pre energiu, ktorú tu cítia a pre radosť a lásku, ktorú v nej prežívajú. 
A potom som tu ja, ktorá možno neprežíva dokonalé šťastie. Ale žijem v zdraví a s pokojom v srdci...a mám okolo seba úžasných ludí a s nimi spojené krásne zážitky. 

...noo trošku som sa uniesla myšlienkovaním...

...pokračujem..

Už je skoro polnoc, skupina číslo dva nás napokon volá do Kade a tak sa ideme tam pozrieť. Už tam sedia traja Adamovia a títo dvaja sa k nim pridávajú. Vyzerá to super. Vonku chladno a zo všetkých strán príroda, skaly, pleso a hviezdy. Hotová romantika. No nie keď sa už pozriem na piatich mužských sediacich v kadi. Presviedčajú nás ako je to super, že aby sme sa pridali. Aj keď som vypila par pohárikov vína, viem, že na toto nemám. Na Janke vidím ako by veľmi chcela ísť. V tomto si neporozumieme, aj keď by som jej veľmi rada vyhovela. Presviedča ma, ale vidí, že som nekompromisná. A tak sa prejdeme, trochu sa jej snažím argumentovať, že prečo nie...že mi to príde divné sedieť s piatimi nahými chlapmi. Nie som taká ani zo srandy :) Janka pozrie do nohavičiek a mávne rukou. Tak sme sa zas na polhodinu rozrehotali.

Ráno vstávame do upršaného dňa. Dúfame, že to prejde, lebo ešte pred odchodom sme si chceli vynsť na Sedlo pod Ostrvou. Tešili sme sa na raňajky, že s pekným výhľadom si toto nedeľné ráno aj najpriek počasiu vychutnáme. No jeden z našich maďarských priateľov si prisadol k nám. Hneď tak z rána sa mi nechcelo komunikovať, ale drzá som nechcela byť. Bolo by to všetko fajn keby za spolusediaceho nehovorilo jeho ego: Som majitel jednej firmy...na tom ironmene som skončil na 4.mieste...som lepší ako moj brat....mam takýto bicykel...toto sú moje dcéry (už ukazoval obrázky)...na TRX som lepší ako ostatní mladší cvičenci....denne dam aj 200 km na bicykli (sa ho pýtam, že to rodinku asi moc neteší. Načo mi s úsmevom odpovedá, že nie je najdokonalejší otec)...a nakoniec to zabil obrázkom z tachometra kde to ukazovalo 220km/h. Teraz čakal asi nejaký uznanlivý výraz v mojej tvarí. Keď sa ho nedočkal hovorí mi, že svoje auto nikomu nepožičiava a že vlastne bicykel, auto a ženu nepožičiava nikomu. Ach, celéé zlééé....alebo je vo mne chyba?
(O pár dní vidím, že mi poslal žiadosť o priateľstvo na FaceBook. Hútam, že ako prišiel na moje meno. Ignorujem ho, načo mi on píše, že prečo si ho nepridám.Nooo...ako by som mu to vysvetlila...hmm...veď v podstate bol milý...)

Z nášho nedeľného turistikovania napokon nič nebolo. Pomaly sme prešli späť na Štrbské pleso, kde sme sa išli ešte kuknúť na Lakes of Love...niežeby sme to potrebovali...no bolo to celkom čarovné miesto..všade po lavičkách boli srdiečka, tak som mala chuť aj ja jedno vyriť, ale Jančin výraz tváre mi vraví, že som trápna, tak som to nechala tak....

Lakes of Love

Lakes of Love

Výlet zakončujeme v reštike na Štrbskom plese. Pojedli sme všetko čo tam mali a išli sa prejsť ešte okolo jazera. Hodnotím terén trasy a teším sa, že o mesiac tu strávim pár bežeckých dní. Pri jednom móle vidíme nevestu so ženíchom ako sa fotia...hmm...je nedeľa, nezvyčajné. No keď sa prizrieme na svadobný párik, nečudujeme sa. Rozoberať detaily radšej nejdem. Janka poznamená, že tento párik bude mať na svadbe jednu výhodu, že ich svadobní hostia sa budú určite zabávať. Už len pohľadom na nich.

A tak...z výletu späť do bežného života,...v ktorom je tiež plno malých radosti :)